Ak by sa nás niekto spýtal, ktoré stromy považujeme za krásne, možno by sme mali na mysli veľmi konkrétny strom. A nemusia to byť vždy zvlášť mohutné, veľké a veľmi staré stromy, ktorých je len zopár. Možno je to stará jabloň starej mamy, hustý dub v parku, ktorého chladivý tieň sa vždy cenil. Alebo starý, zle vyrúbaný jaseň na poľnej ceste, v ktorého dutine kmeňa už roky hniezdia vtáky.

Zaraďujeme sem tak veľké stromy, ktoré sa vyznačujú napríklad vysokým vekom, hrubým kmeňom, zvláštnym typom vzrastu, výnimočnou výškou či solitérnym vzrastom, ako aj charakterové stromy s asymetrickou korunou, stopami ich životnej histórie, príp. špeciálne štruktúry (mŕtve konáre, diery, trhliny atď.). Takéto stromy sú viac než len dekoratívnym doplnkom nášho prostredia. Niečo by chýbalo, ak by neexistovali. Čo ich však robí cennými?