Biosférická rezervácia Poľana

Územie Biosférickej rezervácie Poľana je výnimočné svojou históriou, kultúrou, prírodou a ľuďmi.

Jeho súčasnú podobu ovplyvnili prírodné a antropogénne procesy. Vyznačuje sa heterogenitou prírodných, ale aj kultúrnych a spoločenských hodnôt. Má svoje špecifiká, ktoré iné regióny, či oblasti Slovenska nemajú. Podpoľanie stále zachováva prirodzené vlastnosti slovenského národa. Nie je to región bohatý, skôr naopak, jeho prosperita bola v časoch minulých – pri ťažbe dreva pre banské mestá v17. storočí alebo ako strategický strojársky región v minulom storočí. Zachoval si však špecifiká, ktoré by mohli byť „pridanou hodnotou regiónu“.

BR Poľana má tri zóny: jadrovú – tvorí ju 6 prírodných rezervácií, ktoré sú určené na dlhodobú ochranu v súlade so zámermi ochrany prírody; nárazníkovú zónu, v ktorej by sa mali vykonávať činnosti zlučiteľné so zámermi ochrany prírody a prechodnú zónu, v ktorej sa presadzujú a rozvíjajú postupy trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi.

Prírodné pomery

Dominantou Biosférickej rezervácie Poľana (BR Poľana) je orografický celok Poľana patriaci do oblasti Slovenského stredohoria. Unikátny geologický a geomorfologický charakter tejto oblasti je výsledkom sopečnej činnosti v období pred 13 - 15 miliónmi rokov. V porovnaní so susednými vulkanickými štruktúrami je Poľana plošným rozsahom síce neveľká, ale najlepšie zachovaná a najvyššia vyhasnutá sopka v celej oblasti karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia smerom na juh a výškovému rozpätiu takmer 1000 m sa na relatívne malom území vyskytujú teplomilné, ako aj horské druhy rastlín a živočíchov. Geologická stavba i geomorfologické útvary Poľany boli príčinou na vyhlásenie viacerých maloplošne chránených území a o to viac, že na ne nadväzuje výskyt vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, ekosystémov, ako i zaujímavej krajinnej štruktúry.

V BR Poľana sa vyskytuje okolo 1220 druhov vyšších rastlín, z toho 80 chránených, 390 húb, 160 lišajníkov, 130 machorastov. Veľmi pestré je i živočíšstvo, ktoré je zastúpené 278 stavovcami, z toho 222 chránenými. Z nich dominujú vtáky a cicavce. Bezstavovce sú zastúpené viacerými karpatskými endemitmi.

Lesy pokrývajú viac ako 70 % územia. Typickými spoločenstvami Poľany sú rozsiahle komplexy bučín, jedľových bučín a sutinových lesov. V niektorých miestach majú pralesovitý charakter. V najvyšších polohách prevládajú horské smrekové lesy, v najnižších polohách, na juhozápadnom úpätí, sa vyskytujú dubovo-bukové a bukovo-dubové lesy, s výskytom drevín ako dub cerový, dub zimný, dub letný, buk lesný, v menšej miere hrab obyčajný, lipa malolistá a veľkolistá. Plošne najrozšírenejšie sú lesy bukové a jedľovo-bukové. Pomerne veľká časť bola však v minulosti premenená na monokultúrne smrečiny. V súčasnosti smrek postupne z porastov vypadáva a prirodzene je nahradzovaný pôvodnými drevinami. Tieto aj vďaka hlbokým a bohato humóznym andozemiam dosahujú pozoruhodné rastové dimenzie. Okrem hlavných drevín – buk lesný a jedľa biela – je v porastoch primiešaný smrek obyčajný a v záveroch dolín s vlhkými, kamenistými sutinami aj javor horský, brest horský a jaseň štíhly. Buk vystupuje na južných svahoch k hrebeňovým polohám. Na niektorých lokalitách vzácne rastie aj tis obyčajný. 

V dávnej minulosti odlesnené lokality predstavujú v súčasnosti spoločenstvá lúk, pasienkov, lesných čistín, v rámci ktorých sa vyskytuje veľmi cenná vegetácia rašelinísk a podmáčaných lúk. Pre vrstvu bylín sú typické horské a subalpínske druhy bylín – soldanelka uhorská, kýchavica Lobelova, kamzičník rakúsky, z krovín ríbezľa alpínska a zemolez čierny. V minulosti odlesnené lokality predstavujú v súčasnosti spoločenstvá lúk, pasienkov, lesných čistín, v rámci ktorých sa vyskytuje veľmi cenná vegetácia rašelinísk a podmáčaných lúk. V týchto spoločenstvách sa vyskytuje žltohlav najvyšší,  páperníky a vstavačovité rastliny (orchidey). Ojedinelý je i výskyt chránenej mäsožravej rastliny rosičky okrúhlolistej. Spoločenstvá skál a skalných štrbín zvyšujú celkovú diverzitu územia.  Veľmi bohaté je zastúpenie vtákov. Na Poľane a v blízkom okolí môžeme nájsť vyše 180 druhov. Táto bohatosť a výskyt viacerých druhov európskeho významu zaradili Poľanu aj medzi chránené vtáčie územia vyhlásené v rámci sústavy NATURA 2000. Významný z hľadiska rozšírenia v strednej Európe je výskyt strakoša kolesára, hniezdiaceho v oblasti Hriňovských lazov. K druhom pôvodných horských zmiešaných a smrekových lesov patrí kuvik vrabčí, pôtik kapcavý a ďateľ trojprstý. Z dravcov sa tu vyskytuje sokol sťahovavý, včelár lesný a vzácne aj orol skalný. Poľana je domovom aj našich veľkých šeliem – vlk dravý, rys ostrovid a medveď hnedý. Vo väčšine vodných tokov žije vydra riečna.

Pre uvedené prírodné hodnoty bolo územie v r. 1981 vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť Poľana. Územie CHKO vytvára ochrannú zónu pre vyhlásené maloplošné chránené územia (MCHÚ), ktoré slúžia pre zachovanie rôznych rastlinných a živočíšnych druhov, typov biotopov a spoločenstiev a na sledovanie prírodných procesov.

V súčasnosti je vyhlásených 31 maloplošných chránených území v nasledovných kategóriách:

• národná prírodná rezervácia (NPR) – Zadná Poľana, Ľubietovský Vepor, Hrončecký grúň

• národná prírodná pamiatka (NPP) – Vodopád Bystrého potoka

• prírodná rezervácia (PR) – Pod Dudášom, Príslopy, Pri Bútľavke, Vrchslatina, Mačinová, Havranie skaly, Kopa, PR Pralesy Slovenska – Koryto, Kútik, Bystrý potok, Bartkovo, Bútľavka, Bukovina, Poľana

• prírodná pamiatka (PP) – Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Melichova skala, Kalamárka, Veporské skalky, Spády, Havranka

• chránený areál (CHA) – Meandre Kamenistého potoka, Horná Chrapková, Dolná Zálomská, Hrochotská Bukovina

• chránený strom (CHS) – Buk pod Kľukou

V rámci územia CHKO Poľana sa z území v sústave NATURA 2000 nachádza 9 území európskeho významu (Repiská, Koryto, Kopa, Javorinka, Močidlianska skala, Hrbatá lúčka, Poľana, Detviansky potok, Vrchslatina) a zároveň je celé územie CHKO Poľana súčasťou Chráneného vtáčieho územia Poľana.

Blízka nadväznosť ľudských sídel (či už lazníckych alebo hustejšie obývaných) na masív Poľany a teda dlhoročné súžitie človeka s prírodou predurčili toto územie na vyhlásenie za Biosférickú rezerváciu. Stalo sa tak v roku 1990. Hranice vtedajšej BR Poľana kopírovali hranice CHKO Poľana. V roku 2016 bolo územie BR Poľana rozšírené o Hriňovské lazy, ako reakcia na požiadavku o zvýšenie osídlenia územia BR. Súčasná výmera BR Poľana je 24 158.23  ha.

História a súčasnosť

Historicky sa prvé osídlenie územia datuje do obdobia Veľkomoravskej ríše. Nálezy mincí a železného meča potvrdzujú osídlenie z veľkomoravského obdobia. Kraj pod Poľanou, ktorý pôvodne pokrývali lesy, sa začal osídľovať v 13. – 14. storočí. Ako prvé sa na tomto území spomínajú severozápadne položené obce Slovenská Ľupča, Poniky, Zolná, Mičiná, Očová, Veľká (dnes Zvolenská Slatina).

Podobne ako niektoré iné oblasti Slovenska, aj toto územie v 16. storočí zasiahol prúd valašskej kolonizácie. Kolonisti pomerne rýchlo splynuli s domácim obyvateľstvom. Okrem pastierstva a poľnohospodárstva sa zaoberali najmä ťažbou a spracovaním dreva, z ktorého vyrábali drevené uhlie, dôležitú surovinu pre banský, hutnícky a sklársky priemysel. V 17. a 18. storočí dochádza k lazníckemu osídľovaniu územia. Vznik lazov bol spojený najmä s osídľovaním chotárov obcí na  dovtedy nevyužitej pôde. Reprezentantom rozptýleného lazníckeho osídlenia sa stala Detva.

Detvianske laznícke osídlenie prerástlo aj za hranice susedných krajov. Izolovanosť územia, malý styk so svetom, pomerne veľká odľahlosť obcí a lazov nútili obyvateľstvo k čo najväčšej sebestačnosti. To bolo základom vytvorenia svojráznej a jedinečnej hmotnej i duchovnej kultúry, zásluhou ktorej si tento kraj v povedomí širokej verejnosti získal postavenie symbolu slovenskosti a svojráznosti. Obce Podpoľania sa napriek neľahkým životným podmienkam vzmáhali aj hospodársky. Prosperovali najmä v chove oviec, ktoré sa stalo základom bryndziarstva a preslávilo tento kraj aj ďaleko vo svete.

Bohatstvo lesov bolo oddávna základom pre ťažbu a spracovanie dreva, ktoré sa splavovalo po tokoch, neskôr zvážalo úzkokoľajnými železnicami.

Súčasné dejiny neprajú rozmachu Podpoľania. Najmä 90. roky minulého storočia poznačili región veľkou nezamestnanosťou vplyvom zrušenia výroby v Podpolianskych strojárňach a strojárňach v Hriňovej. Okrem strojárstva utrpelo do značnej miery i poľnohospodárstvo, ktoré patrilo v minulosti k dominantným zdrojom obživy. V súčasnosti je v regióne vysoká nezamestnanosť. S uvedeným stavom súvisia ďalšie negatívne skutočnosti a to odliv obyvateľstva mimo regiónu za zárobkovou činnosťou, starnutie generácie, ktorá neobhospodaruje pôdu tak, ako to bolo v minulosti. Udržanie špecifického rázu krajiny s terasovitými políčkami a kosnými lúkami je čoraz náročnejšie.

K rozvoju územia však môžu v budúcnosti prispieť rýchlostné komunikácie, ktoré sa začali stavať v r. 2014. Pozitívom je aj rozvoj cestovného ruchu a poskytovanie kvalitných služieb otvorením reprezentačných lokalít (napr. zrekonštruovaný Vígľašský zámok a Masarykov dvor).

Poľnohospodárstvo je i napriek nepriaznivým ekonomickým podmienkam a vysokej konkurencii stále dominantným odvetvím v regióne. Veľkou devízou BR Poľana je participatívny manažmentu územia, od ktorého sa učia aj ostatné regióny. Súčasný model participatívneho manažmentu, ktorého základom je Koordinačná rada Biosférickej rezervácie Poľana, vznikol na základe dlhoročnej spolupráce a komunikácie s kľúčovými osobnosťami regiónu. Platforma plnohodnotne vytvára priestor pre spoločné rozhodovanie o víziách a cieľoch v zmysle Programu MAB. Koordinuje všetky

aktivity v území BR Poľana tak, aby prispeli k miestnemu ekonomickému rozvoju územia, avšak nie na úkor jeho prírodných hodnôt.

Štátna ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa CHKO Poľana je súčasťou tohto participatívneho manažmentu. Svojou činnosťou, reguláciou aktivít dohliada na zachovanie prírodných hodnôt BR Poľana. Medzi jej hlavné činnosti v území patrí monitoring všetkých zložiek prírodného prostredia, zisťovanie stavu vzácnych biotopov lesných aj nelesných a druhov viažúcich sa na ne, nastavenie pravidiel manažmentu takýchto biotopov, realizácia manažmentu v chránených územiach vyžadujúcich zásah, strážna služba, envirovýchova, popularizácia, sprievodcovská činnosť, vyjadrovanie sa k stavebnej činnosti, nastavovanie regulatív výstavby, riešenie výrubov drevín na nelesnej pôde. Zabezpečuje aj ochranu vzácnych stromov cez vyhlasovanie chránených stromov.

Región Podpoľania ako bývala najmä poľnohospodársky využívaná krajina disponuje veľkým potenciálom ohľadom výskytu starých, vzácnych stromov. Stromy sa kedysi sadili na hraniciach pozemkov a udržiavali sa kvôli lepšej orientácii majiteľov pozemkov. Mohutné solitéry nájdeme aj na súčasných, ale aj opustených pasienkoch. Solitérne jedince mali na pastve dostatočný priestor na vytvorenie bohato rozvetvenej a širokej koruny, ktorá počas horúcich dní poskytovala príjemný tieň pastierovi a jeho stádu. S-CHKO Poľana nemá dostatočné personálne kapacity na podrobné mapovanie stromových velikánov. V projekte plánované podrobné mapovanie takýchto jedincov

prostredníctvom mapovateľov z radov verejnosti a zabezpečenie ich „ochrany“ cez „adoptívnych rodičov“ bude mať pre BR Poľana veľký význam. Nielenže prispeje k zachovaniu neopakovateľného krajinného rázu, rozšíri povedomie verejnosti o význame „stromových pamiatok“, ale pomôže aj zachovať špecifický lokálny genetický materiál pre ďalšie generácie.