Lipa veľkolistá

Lipa veľkolistá je veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Je symbolom našej krajiny. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Tvorí okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta. Lipa veľkolistá tvorí v júni až v júli malé, žltobiele voňavé kvety, ktoré sa sušia a používajú na prípravu čaju.

Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Nemá rada soľ. Používa sa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí. Lipové drevo sa používa na rezbárske práce. Lipa veľkolistá sa dožíva až 600 rokov.

Lipa veľkolistá sa od lipy malolistej výrazne líši voľnejším, otvorenejším rozvetvením. Ich srdcovité listy sú tiež oveľa väčšie (až do veľkosti dlane) a nápadne chlpkaté. Voňavé súkvetia nápadne visia a ich plody sú veľmi tvrdé a hranaté. Podobne ako príbuzná lipa malolistá, aj lipa veľkolistá patrí medzi dlhoveké dreviny, môže dosiahnuť okolo 1000 rokov a dosiahnuť výšku cez 40 m. Jej prirodzená oblasť rozšírenia zahŕňa nízke pohoria strednej Európy, na východ zasahuje do Malej Ázie a na Kaukaz, na juh do Španielska, celého Talianska a Balkánu.

Lipa veľkolistá vyžaduje s pribúdajúcim vekom relatívne svetlo. Preto je obyčajne horšia ako buk v „normálnych“, stredne veľkých polohách, ale skôr sa považuje za priekopníka „ťažkých“ lokalít, ako sú blokové haldy a strmé svahy, kde jej schopnosť regenerácie dáva výhody oproti bukom. Výskyt lipy veľkolistej vo voľnej prírode je v pomerne zriedkavý, najmä preto, že ich nároky na živiny sú vyššie ako u príbuznej lipy malolistej. Vyhýba sa preto predovšetkým kyslým a na živiny chudobným pôdam. V prípade vysadených líp, napr. stále početných alejových líp“, sa zdá byť pomer medzi lipou malolistou a lipou veľkolistou vyrovnanejší.

Ako okrasná drevina je lipa veľkolistá niekedy považovaná za menej atraktívnu ako lipa malolistá a údajne je aj viac napadnutá voškami. Okrem toho je lipa veľkolistá viac postihnutá stresom zo sucha, najmä vo väčších mestách a na uliciach, pre jej vyššie nároky na vodu. To tiež podporuje vypuknutie odumierania výhonkov. V dôsledku klimatickej zmieny tu zohráva čoraz menšiu úlohu. Výrazné príznaky stresu vykazujú aj staršie lipy, ktoré sa však v niektorých oblastiach zatiaľ nezdajú byť viac ohrozené. 

Z ekologického hľadiska má lipa veľkolistá  takmer rovnaký význam ako lipa malolistá; V príslušnej literatúre nie je takmer žiadny rozdiel medzi týmito dvoma pôvodnými druhmi. Podobne ako lipa malolistá, aj lipa veľkolistá je kolonizovaná početnými hubami: „Tisícročná lipa je nemysliteľná bez jej húb“: Niektoré huby sa javia ako mykorízni partneri líp, keďže mäkké drevo ešte zdravých líp je relatívne náchylné na huby, lipy starnutím často vytvoria rozsiahle dutiny, čo samozrejme enormne zvyšuje ich ekologický význam - zvyšujú počet a kvalitu mikrohabitatov. 

Veľké kmeňové dutiny (rovnako ako opustené dutiny ďatľa) sú nevyhnutné pre netopiere a chrobáky, ako aj pre väčšie vtáky, ako je sova obyčajná. Listy slúžia ako potrava húseníc pre rôzne motýle a plody či semená oboch líp využíva 13 druhov vtákov. Kvety často navštevujú včely, čmeliaky a pestrečky. Ľudské využitie lipy veľkolistej má tiež veľa spoločného s kvetmi, či už nepriamo prostredníctvom kvetového medu alebo liečivého využitia (čaj a pod.). Naproti tomu lesnícky význam je pravdepodobne menší ako u lipy malolistej, no mäkké drevo má podobné technické vlastnosti ako lipa malolistá a dá sa použiť rovnakým spôsobom na rezbárstvo

Blaschke, M. & Nannig, A. 2016. Die Pilzwelt der Linde. – LWF Wissen 78: 53-57.

Kniesel, B., Köhler, D. & Roloff, A. 2016. Tilia platyphyllos Scopoli, 1771. – Enzyklopädie der Holzgewächse III-2, 67. Erg. Lfg. 01/16: 1-20.

Mitchell, A. & Wilkinson, J. 1997. Pareys Buch der Bäume. 3. Aufl. – Berlin, Wien: 271 S.

Roloff, A. Hg. 2021. Trockenstress bei Bäumen. – Wiebelsheim: 288 S.

Schmidt, O. & Bußler, H. 2016. Die Winterlinde als Lebensraum für Tierarten. – LWF Wissen 78: 60-65.

Schmidt, P.A. & Klausnitzer, U. 2001. Die Baum- und Straucharten Sachsens – Charakterisierung und Verbreitung als Grundlagen der Generhaltung. – Schriftenreihe der Sächsischen Landesanstalt für Forsten 24: 1-106.

Straßer, L. 2016. Stigmina-Triebsterben an Linde. – AFZ-DerWald 4/2016: 38-39.

Turček, F.J. 1961. Ökologische Beziehungen der Vögel und Gehölze. – Bratislava: 331 S.