Jaseň štíhly

Jaseň je jedným z najvyšších listnatých stromov v strednej Európe, známe sú exempláre vysoké cez 40 m. Ako náročná ušľachtilá listnatá drevina obľubuje pôdu bohatú na živiny, nie príliš kyslú. Preto uprednostňuje rast na nižších horských svahoch, v roklinách a údoliach riek. Aj keď oceňuje vlhšiu pôdu, znesie aj dlhšie suchá, ale aj záplavy. Jasene patria medzi dreviny so strednou dĺžkou života a dožívajú sa maximálne 250 až 300 rokov.

Kým jasene v lesných porastoch tvoria veľmi úzku, celkom malú korunu, solitérne stromy sa môžu značne odlišovať a vytvárať roztiahnuté konáre; Ich koruna je však niekedy nepravidelne tvarovaná. Jaseň so svojimi silnými zelenými, perovitými listami má veľmi atraktívny, až exotický vzhľad. Ich kvety a jesenné farby sú však skôr nenápadné. Krídlaté plody sú v nezrelom stave jasne zelené a každoročne ich strom produkuje vo veľkých množstvách.

V mladosti jasene znášajú silnejšie zatienenie a vyskytujú sa najmä v medzerách po starších, odumierajúcich stromoch. Na čistinkách majú dokonca istú výhodu oproti bukom vďaka rýchlemu výškovému rastu. S pribúdajúcim vekom však narastá ich potreba svetla, s čím je potom potrebné počítať aj z hľadiska pestovania lesa. Až keď jaseň dosiahne určitú výšku, investuje viac do hrúbkového rastu a s pribúdajúcim vekom môže dosiahnuť pomerne veľkú veľkosť, u samostatne stojacich stromov aj skôr.

Žiaľ, jasene sú v mnohých regiónoch vážne postihnuté odumieraním výhonkov jaseňa, novým hubovým ochorením v strednej Európe. Spočiatku sú postihnuté mladé stromy, ktoré rýchlo sčernejú a odumierajú, pričom staré stromy postupne zosvetľujú, pričom sa prejavuje typický „chumáčovitý rast“ mladých náhradných výhonkov, ale v konečnom dôsledku úplne odumierajú. Odumieranie výhonkov jaseňa tiež viedlo k takémuto predbežnému poškodeniu mnohých stromov, takže jasene sú v súčasnosti čoraz častejšie napádané lykokazom jaseňovým (Hylesinus fraxineus). Toto napadnutie môže spôsobiť aj odumieranie jaseňov.

Značné straty spôsobili, že jasene sa už nevysádzajú a ich používanie pri obnove lesa sa už nepodporuje. Jaseň by sa však nemal úplne vytratiť. Existuje prinajmenšom možnosť, že niektorí z nespočetných potomkov dnešných starých jaseňov môžu prejavovať určitú odolnosť voči odumieraniu výhonkov jaseňa. 

Baumann, M., Matschulla, F. & Helbig, R. 2012. Das Eschentriebsterben in Sachsen – AFZ/Der Wald 3/2012: 12-17.

Riebe, H. 2017. Die Farn- und Blütenpflanzen der Sächsischen Schweiz. – Bad Schandau: 735 S.

Roloff, A. & Pietzarka, U. 1997. Fraxinus excelsior Linné, 1753. – Enzyklopädie der Holzgewächse III-2, 7. Erg.Lfg. 3/97: 1-16.