Jabloň domáca

Pestované jablone pravdepodobne pochádzajú zo Strednej Ázie, do značnej miery bez účasti európskej jablone planej, s ktorou sú však úzko príbuzné. Početné odrody jabĺk sa rozmnožujú štepením, pričom sa malé výhonky („vrúble“) prenesú do divého podpníka. Týmto spôsobom sa zachovali niektoré odrody jabloní už od stredoveku a v niektorých prípadoch možno aj od staroveku, napr. z najstarších v Nemecku (a saských) odrodách, Edel-Borsdorfer, sú doložené už od roku 1175. Pestované jablone možno dodnes nájsť v mnohých záhradách alebo ako rozptýlené ovocné stromy vo voľnej krajine, či už vo forme sadových lúk alebo dlhých alejí.

V závislosti od vlastností podpníka rastú pestované jablone ako štandardné kmene vysoké až 10 m, prípadne aj hlboko rozkonárené až krovinaté („Heister“, „Spindeln“). Dôležitými rozlišovacími znakmi v porovnaní s pôvodnými planými jabloňami sú okrem plodov silné ochlpenie listov, najmä spodnej strany, ako aj chlpatosť kališných lístkov a výrazný ružový až červený odtieň na vonkajšej strane okvetných lístkov. Rozvetvenie je tiež výrazne „hrubšie“ ako u väčšiny jabloní.

Kultivované jablone uprednostňujú menej vlhkú pôdu ako jablone plané. Neskoré mrazy môžu viesť k značným stratám kvetov a zníženiu tvorby plodov, aj keď sa to u väčšiny odrôd vyskytuje pravidelnejšie ako u jabloní planých. Vo vyšších polohách Východného Krušnohoria je klíma pre pestované jablká často príliš drsná a aj v nižších polohách je pravdepodobne (ešte?) obmedzený výber využiteľných odrôd. Veľmi veľké, staré sady s pestovanými jablkami nájdete napríklad na planine Somsdorf alebo - ako najzachovalejšia aleja ovocných stromov v regióne - na starej železnej ceste medzi Cunnersdorfom a Schlottwitzom.

Pestované jablone určite nie sú dlhovekými drevinami (okolo 100 rokov) a v minulosti boli rýchlo nahradené, keď sa úrody znížili. Napriek tomu sú cenné pre biodiverzitu v kultúrnej krajine. Kvety navštevuje množstvo druhov hmyzu a plody sú obľúbenou potravou mnohých cicavcov a vtákov (viac ako 19 druhov). Veľké dutiny v starých jabloniach sú nepostrádateľné pre vtáky hniezdiace v dutinách (niekedy v sprievode ďatľov) alebo pre  plchy a netopiere. Veľa lesných druhov chrobákov sa vyskytuje aj na starých, rozpadajúcich sa jabloniach. Stopy a dôkazy o „význačných“, chránených druhoch, ako je Diplognatha gagates alebo pižmovec hnedý (Osmoderma eremita) (toho však vo vyšších polohách nachádzame len zriedkavo) možno nájsť tu a tam aj v sadoch (sadových lúkach).

Okrem ochrany prírody a druhej ochrany treba zdôrazniť aj kultúrnu hodnotu: nejde len o obohatenie krajiny, najmä rozkvitnutím stromov na jar, ale aj o veľkú rozmanitosť, najmä starých odrôd/sort jabĺk. Existujú nielen odrody na takmer každý účel: od tých, ktoré sa dajú použiť iba čerstvé alebo ako pyré, až po tie, ktoré možno nechať v pivnici viac ako šesť mesiacov. Niektoré sú dobré na pečenie a varenie, iné sa hodia skôr na cider. Chuťové spektrum siaha od vínnych kyslých, až po sladkých zástupcov. Keď sa naučíte oceniť rozmanitosť chutí a využitia starých odrôd jabĺk, môžete v skutočnosti nechať moderné, unitárne odrody jabĺk v obchodných reťazcoch bez povšimnutia. Dobrá starostlivosť o ovocné stromy si samozrejme vyžaduje trochu práce – ale stojí to za to. 

Ahl, L., Aas, G., Walentowski, H., Höltken, A.M. & Feulner, M. 2021. Niche differentiation between Malus sylvestris and its hybrid with Malus domestica indicated by plant community, soil and light. – Journal of Vegetation Science 32: e13078.

Bußler, H. 1997. Die Besiedlung anthropogen geprägter Lebensräume durch xylobionte Käferarten am Beispiel fränkischer Streuobstbestände. – Ber. ANL 21: 179-187.

Hartmann, W. 2019. Ulmers Taschenatlas Alte Obstsorten. 6. Aufl. – Stuttgart : 351 S.

Hintermeier, H. & Hintermeier, M. 2017. Streuobstwiesen. Lebensraum für Tiere. 2. Aufl. – München: 216 S.

https://www.krautundrueben.de/obstbaeume-verschiedene-wuchsformen-im-ueberblick-1244 

https://www.pflanzen-steckbriefe.de/baeume/apfelbaum-steckbrief

Turček, F.J. 1961. Ökologische Beziehungen der Vögel und Gehölze. – Bratislava: 331 S.

Wagner, I. 1996. Zusammenstellung morphologischer Merkmale und ihrer Ausprägung zur Unterscheidung von Wild- und Kulturformen des Apfels (Malus) und des Birnbaumes (Pyrus). – Mitteilungen der Deutschen Dendrologischen Gesellschaft. 82: 87-108.