Dub zimný

Dub zimný a dub letný spolu úzko súvisia a nemožno ich vždy jasne rozlíšiť, najmä v zime alebo len podľa listov. To je ešte sťažené tým, že sa obe prelínajú. Bezpečným znakom duba zimného sú najmä plody, ktoré sú u tohto druhu krátkostopkaté a v trsoch. Listy sú tiež jemnejšie laločnaté ako pri dube letnom a ich základný tvar (niekedy len s trochou fantázie) je viac kosoštvorcový.

Voľne stojace duby zimné sú výrazne pravidelnejšie a menej hrboľaté ako duby letné. O niečo rýchlejšie rastie dub zimný, ktorý dosahuje výšku okolo 40 m a vek nad 800 rokov. Z ekologického hľadiska sú dva najbežnejšie pôvodné duby viac odlišné; Dub zimný má vyššie nároky na teplo a živiny. Prirodzená nadmorská výška pre ich rozšírenie v BR Poľana bola doteraz 500 m n. m. 

Vitálnejšie populácie na čerstvejších pôdach sú zvyčajne výsledkom lesníckych aktivít. Dub zimný je ekonomicky veľmi významná drevina, dokonca významnejšia ako dub letný. Duby vysadené mimo lesa sú však väčšinou duby letné. Z dlhodobého hľadiska sa to môže zmeniť, keďže duby zimný znesú výrazne väčšie sucho, a preto sú v budúcnosti vhodnejšie ako mestské stromy. Dôvodom tejto tolerancie voči suchu je veľmi hlboký koreňový systém a vysoká odolnosť xylému proti embólii, t. j. odolnosť voči tvorbe vzduchom vyplnených priestorov v tkanive vodiaceho tkaniva počas sucha. Dub zimný sa preto považuje aj za drevinu, ktorá si vyžaduje veľkú pozornosť pri prispôsobovaní sa klimatickej zmene v lesnom hospodárstve.

Tie druhové spoločenstvá a špecialisti (napr. hmyz), ktoré možno nájsť na duboch zimných, možno vo veľkej miere nájsť aj na duboch letných. Obzvlášť cenné sú lesné porasty. ktoré už nie sú lesnícky využívané, je možné nájsť v nch staré, cenné duby a  dosahujú veľké zásoby mŕtveho dreva. Staré jednotlivé stromy mimo lesa v mestách a parkoch sú sotva menej dôležité, pokiaľ nie je predčasne ukončená ich potenciálne dlhá životnosť.

Aas, G. 2000. Quercus petraea (Mattuschka) Lieblein, 1784. – Enzyklopädie der Holzgewächse III-2, 20. Erg.Lfg. 6/00: 1-16.

Bußler, H. 2014. Käfer und Großschmetterlinge an der Traubeneiche. – LWF Wissen 95: 89-93.

Hauck, M. 2023. Zeitenwende im Wald: Klimawandelanpassung durch Ersatzbaumarten - eine langfristige Lösung? - Natur und Landschaft 98: 516-523.

Lorenz, J. 2006. Bedeutung, Gefährdung und Schutz von Alt- und Totholzlebensräumen dargestellt am Beispiel der Holz- und Pilzkäferfauna ausgewählter Schutzgebiete Sachsens – NSI-Projektberichte 1/2006: 32 S.

Roloff, A. Hg. 2021. Trockenstress bei Bäumen. – Wiebelsheim: 288 S.