Breza previsnutá

Každého, koho sa pýtajú na „staré stromy“, možno ako prvé nenapadnú brezy, môže to súvisieť so skutočnosťou, že málokto vie o „starých“ brezách alebo si ich sotva predstavuje ako mohutné, veľké stromy ako napr. duby. A to je pravda: Brezy dosahujú maximálny vek 120 rokov a maximálny priemer kmeňa sotva presahuje 60 cm (čo zodpovedá obvodu okolo 189 cm). Môžu však dosiahnuť výšku až 30 m.

Breza previsnutá (rovnako ako príbuzná breza plstnatá) sú málo konkurenčné pionierske dreviny, ktoré vo veľmi krátkom čase vyklíčia na lesných čistinkách na otvorenom priestranstve (z náletu a niekedy aj zo semennej banky v pôde. Takto napomáhajú zalesňovaniu danej plochy. Po čase ich vystriedajú náročnejšie lesné dreviny, ktoré ich postupne prerastajú a vytláčajú (alebo ich zatieňujú a spôsobujú ich odumieranie).

Väčšie brezy možno trvalo nájsť napríklad na kamenných hrebeňoch v chudobnejších polohách - alebo vysadené (alebo ponechané stáť) na okrajoch ciest. A práve tu sa ukazuje skutočná príťažlivosť týchto bielo-kôrových, jemne rozvetvených stromov s malými trojuholníkovými listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú do zlatožlta. Dlhé visiace kvety, ktoré sa objavujú na 10-ročných stromoch, sú tiež príťažlivé (akiste nie pre alergikov). 

Keďže semená brezy nemajú k dispozícii veľké zásoby živín, potrebujú na klíčenie otvorenú pôdu na miestach bez stromovej vegetácie. Tu sa prejavuje odlišná reprodukčná stratégia ako napríklad pri duboch: brezy sú krátkoveké, rýchlo sa vyvíjajú a vyvíjajú obzvlášť veľké množstvo semien (a potenciálneho potomstva), zatiaľ čo napríklad duby produkujú oveľa menej semien, vyvíjajú sa a starnú oveľa pomalšie. Tieto veľké semená alebo sadenice majú zároveň vyššiu šancu na prežitie. Brezy preto zaberajú osobitnú ekologickú niku – takpovediac ako krátkoveké stromové pamiatky (alebo tie, ktoré sa neustále nahrádzajú).

Takéto stromy sú počas svojho krátkeho života dôležité aj pre biodiverzitu: na brezu sa údajne špecializuje 300 – 400 živočíšnych druhov, vrátane 170 veľkých motýľov. Na brezách sa okrem iného alebo takmer výlučne vyskytujú rôzne symbiotické, parazitické a drevokazné huby. Je známych najmenej 32 druhov vtákov, ktoré sa živia brezovými semenami. Relatívne mäkké drevo umožňuje napríklad ďatľovi malému vytvárať si dutiny. Netreba teda zabúdať ani na „krátkoveké“ dreviny popri silnejších a dlhovekejších. V konečnom dôsledku treba dospieť k záveru, že len rozmanitosť našich pôvodných drevín v lokalitách, ktoré im vyhovujú, zaručuje rozmanitosť pôvodnej fauny

Netreba zabúdať ani na úžitkovú hodnotu brezy: svetlé brezové drevo je pri výrobe nábytku pomerne obľúbené. Ako palivové drevo nemá vysokú výhrevnosť, ale horí bez odletujúcich iskier. Okrem toho sa (v minulosti) používala lúpaná kôra ako náhrada papiera a dodnes sa ťaží brezová šťava. A uznávaným liekom sú brezové listy. 

Helfer, W. 2000. Pilze an Birke. – LWF Wissen 28: 9-43.

Roloff, A. & Pietzarka, U. 2000. Betula pendula Roth, 1788. – Enzyklopädie der Holzgewächse III-2, 21. Erg.Lfg. 10/00: 1-16

Schmidt, O. 2000. Ökologische Bedeutung der Birke für die heimische Tierwelt. – LWF Wissen 28: 27-33.

Tiebel, K. 2023. Natürliche Verjüngung auf Störungsflächen Teil 3: Nutzung des Bodensamenbankpotentials. – AFZ-Der Wald 5: 37-41.

Turček, F.J. 1961. Ökologische Beziehungen der Vögel und Gehölze. – Bratislava: 331 S.