Brest väzový

Brest väzový je z pôvodných druhov brestu najľahšie rozpoznateľný: listy tohto druhu sú obzvlášť asymetrické a ich spodná strana je výrazne páperovitá. Zúbby listov sú zreteľne zakrivené smerom ku špičke listu. Okrem toho sú kvety a plody zreteľne stopkaté. Oporné korene v spodnej časti kmeňa sú tiež veľmi nápadné a pripomínajú gigantov tropickej džungle. Okrem toho sa často vyskytujú vodné trhliny (zhluky výhonkov vychádzajúce z kmeňa).

Z brestov väzových  a môžu vyvinúť veľmi silné, hrubo rozvetvené stromy vysoké až 35 m a môžu sa dožiť až 500 rokov. Znášajú dlhotrvajúce záplavy a so silným koreňovým systémom môžu osídliť aj veľmi ťažké, napr. ílovité pôdy. Preferovanými miestami rastu sú nivy väčších riek. Na rozdiel od iných druhov brestu je brest väzový relatívne menej postihnutý odumieraním brestu, ktorej príčinou bola v minulosti značne rozšírená grafióza (tzn. holandská choroba brestov). Príčinou je zrejme určitá rezistancia. Okrem iného je menej atraktívny pre podkôrny hmyz - podkôrnika brestového (Scolytus scolytus), ktorý prenáša huby za to zodpovedné. Úplná imunita však zrejme neexistuje, keďže pri silnom napadnutí lužných lesov môžu byť postihnuté aj bresty väzové.

Brest väzový je nepostrádateľnou drevinou v listnatých lužných lesoch a zaslúži si výsadbu vo väčších parkoch. Stromy tu môžu krásne upútať svojimi jemnými červenkastými kvetmi na jar a potom žltými jesennými farbami. Majú tiež veľký ekologický význam, napríklad ako biotop pre mnohé druhy hmyzu vrátane mnohých špecialistov. 

Mackenthun, G. 1999. Die Gattung Ulmus in Sachsen. Diss. TU Dresden: 335 S.

Mackenthun, G. 2009. Zwölf Jahre danach: Eine Langzeituntersuchung an Ulmen in Sachsen. – Mitteilungen der Deutschen Dendrologischen Gesellschaft 94: 73-82.

Mackenthun, G. 2021. Eine neue Methode zur Bestimmung der mitteleuropäischen Ulmen. – Norderstedt: 36 S.

Müller-Kroehling, S. 2003. Ulmus laevis Pall., 1784. – Enzyklopädie der Holzgewächse III-2, 34. Erg.Lfg. 12/03: 1-14.

Müller-Kroehling, S. 2019. Biodiversität an Ulmen, unter besonderer Berücksichtigung der Flatterulme. – LWF Wissen 83: 49-64.

Müller-Kroehling, S. 2019. Krankheiten, Schädlinge und Schäden an der Flatterulme. – LWF 

Willkomm, H.M. 1866. Vegetationsverhältnisse der Umgebung von Tharandt und Aufzählung der im botanischen Garten zu Tharandt cultivirten Holzgewächse. – Tharandter Jahrbuch 17: 52-203.