Borovica lesná

Borovica lesná alebo „borovica obyčajná“ má obrovský prírodný areál: siaha od Britských ostrovov na západe až po severnú a východnú Európu a sibírsku tajgu. Ako nenáročná, no svetlo vyžadujúca drevina obýva širokú škálu lokalít, od suchých skalnatých útesov až po slatinné polohy a extrémne vápenaté až vysoko kyslé pôdy. Obzvlášť mohutné stromy však nájdeme v priaznivejších polohách, kde sú najmä listnáče oveľa konkurencieschopnejšie bez zásahu človeka.

Borovice lesné dosahujú výšky až 45 m a môžu sa dožiť 600 rokov. Zatiaľ čo vo veľkých lesných porastoch rastú extrémne tenké a rovnomerne, z voľne stojacich borovíc sa vyvinú stromy s veľmi širokou korunou, silnými vetvami a hrboľatým charakterom. Modrozelené ihličie tvorí krásny kontrast k oranžovo-červenej zrkadlovej kôre, ktorá je plochá na mladých stromoch, alebo aspoň vo vyššej oblasti kmeňa na starých stromoch. V dolnej oblasti kmeňa kôra starnutím hlboko popraská a je viac sivohnedá.

Výšková hranica rozšírenia v Krušných horách je len 850 m, ale väčšie porasty borovíc sa vyskytujú najmä v nižších polohách, napr. mimo takýchto lesných porastov možno predpokladať prirodzené (autochtónne) výskyty na skalnatých svahoch niektorých prielomových dolín, napr. pozdĺž Weißeritzu. Vo vyšších nadmorských výškach, ako napríklad v okolí Schmiedebergu, sa vyskytujú aj formy s úzkymi korunami: takéto „horské borovice“ mohli vzniknúť ako adaptácia na mokrý sneh a ľadové svahy a sú oveľa menej postihnuté lámaním.

Borovice veľmi citlivo reagujú na plyny (napr. oxid siričitý) a v minulosti boli vážne postihnuté odumieraním lesov. Novšie nebezpečenstvo predstavuje rôzny hmyz živiaci sa borovicami, ktorý nachádza bohato prestretý stôl vo veľkých borovicových lesoch. To môže byť ešte výraznejšie v dôsledku klimatickej zmeny, ktorá tiež vystavuje stromy zvýšenému stresu zo sucha. Napadnutie imelom čoraz častejšie postihuje aj borovice. Celkovo možno borovice neprežijú zmenu klímy tak dobre, ako sa doteraz predpokladalo. Znesie síce napäté zásoby vody, no ešte viac na ňu pôsobia dlhotrvajúce horúčavy. V posledných rokoch už bolo pozorované dramatické odumieranie borovíc, najmä v plytkých polohách v okolí Tharandtu.

Borovice sú hospodársky významné lesné dreviny a poskytujú predovšetkým vyhľadávané stavebné rezivo, ale aj surovinu pre ostatné výrobky z dreva. Počas éry socializmu sa stromy v niektorých krajinách (napr. NDR) narezávali aj na získanie živice – dôležitá surovina pre chemický priemysel. 

Napriek všetkej monotónnosti veľkých borovicových lesov netreba zabúdať na ekologickú hodnotu borovice lesnej: veď semená využíva viac ako 30 druhov vtákov a niektoré špecializované druhy hmyzu sa vyskytujú predovšetkým v poloprírodných borovicových lesoch. Niektoré špeciálne veľké huby sú tiež úzko spojené s borovicami ako rozkladačmi dreva a symbiotickými partnermi (mykoríza), najmä na chudobných pôdach. Z borovíc sa však vyvinú kvalitné habitatové stromy až vo veľmi vysokom veku.

Blaschke, M. & Helfer, W. 2007. Pilze an der Kiefer. – LWF Wissen 57: 62-66

Bußler, H. & Müller-Kroehling, S. 2007. Käferarten als Zeiger autochthoner Kiefernstandorte in Bayern. – LWF Wissen 57: 52-56.

Schmidt, P.A. & Klausnitzer, U. 2001. Die Baum- und Straucharten Sachsens – Charakterisierung und Verbreitung als Grundlagen der Generhaltung. – Schriftenreihe der Sächsischen Landesanstalt für Forsten 24: 1-106.

Schütt, P. & Stimm, B. 2006. Pinus sylvestris L., 1753. – Enzyklopädie der Holzgewächse III-1, 45. Erg.Lfg. 9/06: 1-32.

Turček, F.J. 1961. Ökologische Beziehungen der Vögel und Gehölze. – Bratislava: 331 S.

Walentowski, H., Kölling, C. & Ewald, J. 2007. Die Waldkiefer – bereit für den Klimawandel? – LWF Wissen 57: 37-46.